Janko Kráľ

-  slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu Janko Kráľ bol najromantickejší a najrevolučnejší štúrovský básnik.   Patril k tej skupine štúrovcov, ktorá okrem boja za národné práva zdôraznovala aj boj za sociálne práva ľudu.  Často bol označovaný aj ako básnik - búrlivák. Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie ho prezývali aj „ divný Janko”. Narodil  sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. V zdelanie získal  v Liptovskom Mikuláši, Šajavskom Gemeri, Levoči, Kežmarku (1826–1842). Od roku 1842 študoval právo na evanjelickom lýceu v Bratislave. Ovládal francúzsky, anglický, nemecký, maďarský, poľský, ruský, srbský a český jazyk. Od roku 1843, ako jeden z prvých,  písal básne  v štúrovej slovenčine. Na protest  proti odvolaniu Ľudovíta Štúra v roku 1844 odišiel z lýcea. Po odchode z lýcea prišiel do Mikuláša a zapojil sa do príprav založenia spolku Tatrín, ktorého c ieľom bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť